Čím sa líši špaldová pšenica od pšenice siatej?

Špaldová pšenica je pestovateľsky menej náročná obilnina, ktorá vyžaduje i menej hnojenia. Jej zrno je dobré chránené pred hubovými chorobami a zárodkami mikroorganizmov. Z toho dôvodu nevyžaduje chemické ošetrenie a je základom ekologickej produkcie. Jej nevýhodou je, že má nižšie výnosy a preto je špaldová múka s porovnaní inými bežnými múkami drahšia. 

VÝŽIVOVÉ ZLOŽENIE ZRNA:

17% bielkovín i esenciálne aminokyseliny

vysoký obsah ľahšie stráviteľného lepku

prospešné esenciálne mastné kyseliny

vitamíny skupiny B1, B2, B3, A a E

minerálne látky ako je vápnik, horčík, draslík 

ľahko stráviteľná vláknina, ktorá podporuje trávenie a perilstaltiku

Nebojte sa špaldovej múky

Pre vysoký obsah menej kvalitného lepku sa z nej dobre pečie. Hladkú pšeničnú múku môžeme úplne nahradiť hladkou špaldovou múkou. Výrobky z celozrnnnej špaldovej múky menej kysnú, sú hutnejšie a tmavšie a z toho dôvodu celozrnnú špaldovú múku odporúčame nahradiť iba z  jednej tretiny alebo z jednej polovice. Špaldová múka má príjemnú orieškovú chuť. 

História špaldovej pšenice

Špaldová pšenica (Triticum spelta L.) je pôvodný druh pšenice, ktoré ľudstvo pestuje viac ako 8 000 rokov. Patrila medzi základné potraviny starých Grékov, Egypťanov či Keltov. Špalda ustúpila do pozadia kvôly šľachtiteľskému skúmaniu amerického biológa Normana Borlanga, ktorého cieľom bolo oddialiť celosvetový hladomor hlavne v štátoch ako je Mexiko, India a Pákistan. Od roku 1953 sa postupne začala presadzovať nová vyšľahtená pšenica, tak ako ju poznáme dnes.